Čo on vie, čo ja neviem?

Dlhšiu dobu sledujem ako sa rozvíjajú 2 firmy pôsobiace v jednom sektore. Každá z nich mala približne rovnakú štartovaciu pozíciu aj podobných lídrov vo vedení v úvode. Boli to lídri, ktorí si uvedomovali, že potrebujú tím s rôznorodými skúsenosťami, vedomosťami, kompetenciami. Vážili si, že každý človek vie niečo iné, je v niečom inom dobrý, je potrebné ho podporiť a rozvíjať jeho silné stránky.

Pôsobenie a rast týchto dvoch spoločností na trhu boli roky veľmi podobné. Rástli postupne čo do rôznorodosti služieb aj počtu ľudí. V jednej z nich sa však po rokoch objavil vo vedení človek s nastavením mysle – čo už len on vie, čo ja neviem. A to odštartovalo postupný pád spoločnosti, spoločnosť začala zápasiť s vážnymi existenčnými problémami, vzťahovými problémami, problémami v oblasti angažovanosti ľudí a mnohými ďalšími, ktoré s nimi úzko súvisia. Prvý krok v záchrane vidí daný líder v prepúšťaní najkvalitnejších a teda aj drahších ľudí a ponechaní si tých, ktorí produkujú minimálne výsledky, ale sú lacnejší. Je to dobrý krok???

Tej druhej spoločnosti sa vedie stále dobre. Jej ľudia ju ťahajú hore, rozvíjajú a majiteľ si je dobre vedomý toho, že každý jeden človek vo firme vie v rôznych oblastiach toho oveľa viac ako on.